One Kiss, Change Everything...-4.Kapitola

17. července 2011 v 18:28 | Mell
4. kapitola
ZDROJ : domcikeee.blog.cz
Hneď ako sme predýchali tú skutočnosť, kde išli, tak sme si po kufre. Potom sme sa s nimi dotrepali až vonku k taxíkom. Jeden sme si stopli a nastúpili sme si. Taxikárovi sme ukázali adresu kam nás má zaviesť a on len prikývol. Cesta k nášmu novému domu trvala len zopár minút. Keď taxikár zastali, tak sme uvideli najkrajší dom aký sme kedy videli. Vlastne to nebol dome, ale vila.

"Bomba.." hlesli sme s Nikky naraz.

Vystúpili sme a zobrali si svoju batožinu. Opatrným krokom sme sa blížili k domu. Nikky mala kľúče, takže otvorila ona. Vošli sme dnu a naskytol na nám pohľad na niečo neskutočné. Veľká predsieň, ktorá vedie do obývačky zladenej do modro čierna. Potom kuchyňa spojená s jedálňou. V predsieni boli ešte schody, ktoré viedli na prvé a zároveň posledné poschodie.

Kufre sme nechali dole a vydali sa hore po schodoch. Na poschodí bolo kopu dvier. Na dvoch z nich boli nápisy. Na jedných bolo "Tina" a na druhých "Nikky." Ja som išla do dvier, kde bol nápis s mojim menom. Otvorila som dvere a uvidela krásnu spálňu ladenú do fialova. K spálni bola tiež kúpeľňa a MEGA obrovská šatňa. Keď sme si obzreli celý byt, tak sme sa pustili do vybaľovania. Trvalo nám to až do večera. Nakoniec som si dala teplú sprchu a zaľahla do postele s denníkom.

Milý denníček,

konečne sme tu! Stále tomu nemôžem uveriť... Je to ako sen. A keď už píšem o sne, tak musím napísať, že v lietadle sa mi sníval divný sen. Bol v ňom ten chlap, o ktorom rozprávala Nikky. Bol okúzľujúci. Paul, Paul Wesley. Tak sa volá. A to je tiež jediné, čo o ňom viem. Zdá sa, že by som nemala Nikky počúvať. Potom sa mi snívajú takéto voloviny. Ja už radšej pôjdem spať. Zajtra bude náročný deň.

Zavrela som denník a položila ho na stolík. Perinou som sa prikryla a zavrela som oči. Dúfam, že snívať sa mi už nebude nič... Pomyslela som si a hneď na to ma tma pohltila.

...

Ráno som sa zobudila sama od seba a to je u mňa zázrak. Ponaťahovala som sa a postavila sa z postele. Z vešiaku som si zobrala župan a obliekla si ho. Otvorila som dvere a išla do kuchyne. Prešla som cez obývačku a vtom mi do nosa udrela vôňa palaciniek. Vošla som do kuchyne a uvidela Nikky ako sedí za stolom a raňajkuje svoje špeciálne palacinky, ktoré vie robiť len ona. Je to proste moja šikovná sestrička...

"Dobré ránko," pozdravila som ju.

"Dobré..." usmiala sa a položila predo mňa tanier s palacinkami.

"Ďakujeeem!" poďakovala som.

"Nemáš za čo," usmiala sa

"Tak, čo máme dnes na pláne?" opýtala sa ma hneď ako sme dojedli. Postavila som sa a zobrala môj aj jej tanier a dala ich do umývačky riadnu.

"Neviem..."

"Čo tak nákupy?" opýtala sa ma zrazu Nikky.

"Jasné!" zakričali sme obe naraz. Potom sme vybehli do svojich izieb a začali sa chystať. Najprv som si dala sprchu a potom som vykonala rannú hygienu. Vyšla som z kúpeľne a zamierila do šatne. Na oblečenie som si zobrala červené šaty, ktoré boli na zaviazovanie okolo krku a k tomu čierne topánky na opätku, ktorý bol tak akurát. Ešte som si zobrala čierno červenú kabelku a trocha na namaľovala. Vlasy som nechala voľne rozpustené. A môžeme vyraziť... Dole ma čakala Nikky, ktorá bola podobne oblečená ako ja, len ona skombinovala čiernu a fialovú.

"Môžeme vyraziť?" opýtala som sa.

"Musíme!" zahlásila Nikky. Ale to sme ešte nevedeli, čo nás čaká...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 serialbuffy serialbuffy | Web | 21. července 2011 v 13:12 | Reagovat

Toto už jsem četla :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama